Divadlo Lab
K vyučovaciemu procesu vždy neodmysliteľne patril divadelný priestor, kde mali študenti Divadelnej fakulty VŠMU možnosť prezentovať pred širokou verejnosťou svoje inscenačné výsledky.
Pôvodné Divadelné štúdio VŠMU počas svojej histórie disponovalo rôznymi divadelnými priestormi roztrúsenými po centre Bratislavy. Školským produkciám najdlhšie slúžila Malá sála v Redute, z ktorej školské inscenácie definitívne zmizli až v roku 2005. Poslucháči následne svoje pôsobisko preniesli do budovy Academie Istropolitany na Ventúrskej ulici. Hrávali v dvoch komorných priestoroch prispôsobených divadelným požiadavkám, v tzv. Kaplnke a Burkovni.
Aktuálny program Divadla Lab nájdete v sekcii Podujatia.
Od roku 2007 dostali možnosť využívať javisko v bývalom priestore Malej scény SND na Dostojevského rade. Budúci umelci tak do otvorenia Divadla Lab mali možnosť skúšať a experimentovať v divadle „kukátkového“ typu s profesionálnou javiskovou technikou. Práve v tomto krátkom trojročnom období vznikli významné školské inscenácie, ktoré do sály prilákali širokú divácku obec a získali aj mnohé ocenenia na domácich i zahraničných festivaloch. Zrodili sa tu prvé javiskové triumfy dnešnej strednej režijnej generácie: Aleny Lelkovej, Jána Luterána, Adriany Totikovej, Juraja Bielika, Antona Korenčiho ml. či Júlie Rázusovej.
Inscenačné úspechy na školskej pôde im otvorili brány pre prvé kroky v profesionálnej sfére. V roku 2010 sa Divadelná fakulta VŠMU presťahovala do novej budovy na Svoradovej ulici. Dostala k dispozícii moderné štúdio nazvané Divadlo Lab, predurčené pre študentské experimenty a laboratórne skúmanie nových výrazových možností. Blackboxové javisko ponúka variabilné a inovatívne možnosti využitia scénického priestoru. Divácka kapacita je 138 miest.
Sme moderné a inovatívne divadlo, ktoré tvorí kvalitné umenie dostupné pre všetkých mladých ľudí.
Rovnako variabilný a nekonvenčný je aj repertoár Divadla Lab. Len ťažko sa dá presne definovať jeho dramaturgia, lebo študenti majú pri výbere absolventských titulov „voľnú ruku“. V tom tkvie dôvod rôznorodej repertoárovej skladby a zároveň invenčného prístupu. Za deväťročnú históriu Divadla Lab sme sa stretli tak s inscenáciami domácej klasiky, ktoré aj v širšom slovenskom kontexte zaujali novým výkladom nášho „rodinného striebra“ (Tajovský Matka, Hriech, 2011; Zvon Tanec nad plačom, 2011; Timrava, Šulaj Všetko za národ, 2015), ako aj s návratom k pokladom staršej i modernejšej svetovej klasiky (Anouilh Médeia, 2010; Vitrac Viktor alebo vláda detí, 2011; Tartúf podľa Molièra, 2011; Ostrovskij Výnosné miesto, 2012; Shakespeare Macbeth: Hra o bastardoch, 2013; rEUízor podľa Gogoľa, 2013; Marivaux Dotyky a spojenia pod názvom Experiment, 2015; Ibsen Pani z mora, 2017).
Študenti tiež pravidelne siahajú po súčasných textoch, ktoré odzrkadľujú ich reflexie súčasného sveta (McDonagh Ujo Vankúšik, 2011; Ravenhill Náuka o spoločnosti, 2011; Lausund Zachráň si svojho Afričana, 2013; Pitínský Izbička, 2014; Norén Chlad, 2016; Kelly DNA, 2016; Lagarce Len koniec sveta, 2018). Divadlo Lab sa často stáva aj priestorom svetových premiér autorských študentských hier či dramatizácií prozaických predlôh, písaných priamo na telo tvorcom (Murger, Želinská Bohéma, 2014; Vollmannová budbabkar.2015, 2015; Andrejev, Viecha, Rychtarčíková Myseľ, 2018).
Vznikajú tu inscenácie aj v tzv. pedagogických réžiách či pod vedením pozvaných popredných slovenských režisérov. Na javisku Divadla Lab tak v poslednom desaťročí režírovali napríklad Martin Huba (Čechov Tri sestry, 2010, Baehr Incident, 2014), Peter Mankovecký (Garajová Skúška orchestra, 2012; Bean Dvaja na jedného, 2012), Ingrid Timková (Widmer Top Dogs, 2013), Ľubomír Vajdička (Feydeau Smoliar, 2015), Peter Mikulík (Mrożek Veselica, 2016), Peter Palik (Ferenczová Vyskočiť z kože, 2013; Palik Panoptikum Notre Dame, 2016), Michal Vajdička (Pirandello Šesť postáv hľadá autora, 2017) či Marián Amsler (Saavedra Fajčiarky aspasiteľky, 2013; Garajová Hostel Tchekhov, 2016).
Pod repertoár Divadla Lab spadajú aj projekty uvádzané v ďalších troch priestoroch – v Kaplnke a Burkovni (obe na Ventúrskej ulici) a v Štúdiu 1 (na Zochovej ulici). Ponúkajú poslucháčom architektúrou diferentné javiskové štúdiá so svojskou atmosférou, kde môžu tvorivo pracovať s priestorovým usporiadaním a analyticky rozvíjať interpretačné a štýlové zameranie budúcich inscenácií.
V Kaplnke a Burkovni tvoria inscenácie komorného, viac súčasného než klasického repertoáru, zameraného na minucióznu prácu s hereckým detailom, najmä študenti zameraní načinohru (Sigarev Vĺčik, 2012; Mrożek Proroci, 2013; Strindberg Slečna Júlia, 2014; Pintér Deti démona, 2017; Mamet Sexuálna perverzita v Chicagu, 2017; Wolf Nič. A všetci svätí, 2017; Norén O láske, 2018).
Štúdio 1 v budove na Zochovej ulici patrí katedre bábkarskej tvorby. Študenti a pedagógovia pripravujú inscenácie pestrého žánrového zamerania s rovnako pestrým cieľovým publikom. Charakterizuje ichn eustále novátorstvo pri skúmaní bábkarských a alternatívnych výrazových postupov (Erben Svadobné košele, 2010; Kyrmezer Komédia o boháčovi a Lazarovi, 2011; Vollmannová Hola, Madrid!, 2013; Ďuríčková Jasietka, 2013; Mokoš Jánošík? Jánošík! Jánošík…, 2013; Uličiansky Kocúr na kolieskových korčuliach, 2016; Andersen Gerda, 2017).
Pre vysoké umelecké kvality, profesionálnu úroveň a obľubu u divákov niektoré inscenácie z javiska Divadla Lab prevzali do svojich repertoárov aj profesionálne divadlá. Medzi ne patrí napríklad autorská inscenácia Bola raz jedna trieda (2010, réžia Ján Luterán), ktorú po školskej derniére uvádzalo Divadlo Andreja Bagara v Nitre, naštudovanie McDonaghovej drámy Ujo Vankúšik (2011, réžia Kristína Chlepková) prevzalo Divadlo Aréna a DOSkami ocenenú inscenáciu v kategórii Objav sezóny (herecký výkon Dominiky Kavaschovej) Fajčiarky a spasiteľky (2013, réžia Marián Amsler) obnovilo pre svoje javisko Divadlo ASTORKA Korzo ‘90.
Komorné priestory Divadla Lab
Štúdio Kaplnka
Štúdio Kaplnka získalo svoje meno podľa kaplnky, ktorá sa nachádzala v komplexe gotických budov Academie Istropolitany na Ventúrskej ulici. Kaplnku využívali študenti Divadelnej fakulty od roku 1998 do roku 2007 ako jeden z hracích priestorov pre študentské produkcie. Divadelný život sa do Kaplnky vrátil opäť v roku 2016. Dnes slúži primárne pre absolventské inscenácie študentov bakalárskeho štúdia.
Kaplnka predstavuje komorný priestor s variabilným hľadiskom. Jeho kapacita sa pohybuje od 40 do 60 návštevníkov v závislosti od konfigurácie hľadiska.
Štúdio Burkovňa
Atmosferická Burkovňa sa rovnako ako Kaplnka nachádza v budove Rektorátu VŠMU na Ventúrskej ulici. Oficiálne meno priestoru bolo Galéria, no medzi študentmi i pedagógmi sa udomácnilo meno Burkovňa podľa legendárnej inscenácie hry českého dramatika Ladislava Smočka Čudesné popoludnie Dr. Hvezdoňa Burkeho z roku 1990. Po rekonštrukcii v roku 2015 slúži ako hrací priestor pre ročníkové produkcie a inscenácie s komorným obsadením.
Pivničné priestory Burkovne disponujú variabilným sedením s kapacitou 30 až 40 návštevníkov.
DO PriestorOV Štúdia burkovňa nie je možný bezbariérový prístup.
Štúdio 1
Tretím komorným hracím priestorom Divadelnej fakulty je Štúdio 1.
Nachádza sa v podkroví historickej budovy, ktorú väčšina Bratislavčanov pozná ako „starý rozhlas“ na Zochovej ulici. Budova je nielen sídlom Hudobnej a tanečnej fakulty, ale i Katedry bábkarskej tvorby, ktorá Štúdio 1 využíva pre inscenácie a projekty svojich študentov a študentiek.
Kapacita tohto black-boxového priestoru je 25 až 35 miest.
Archív Divadelného štúdia
V spolupráci Akademickej knižnice VŠMU a Katedry divadelných štúdií sa postupne revitalizuje a sprístupňuje archív Divadelného štúdia. Na tomto projekte participujú študenti a študentky v rámci výberového predmetu Dokumentačná prax.
Viac informácií Vám poskytnú pracovníci knižnice a doc. Zdenka Pašuthová, ArtD.