História VŠMU

Vysoká škola múzických umení bola zriadená zákonom č. 88 Slovenskej národnej rady zo dňa 9. júna 1949.

V zložitom období po druhej svetovej vojne čelila náročnej výzve. V pomerne krátkom čase mala vzdelať dostatočný počet remeselne zdatných a umelecky vyspelých tvorcov, ktorí mali obsadiť zásadné posty v rýchlo sa rozvíjajúcich kultúrnych ustanovizniach.

Kvalitných hercov, spevákov, režisérov, scénografov, hudobníkov a iné umelecké profesie potrebovali divadlá, hudobné telesá, rozhlas. Kultúra zas potrebovala svoju reflexiu, preto VŠMU začala vzdelávať aj teoretikov a kritikov umenia. Snažila sa ich formovať tak, aby dovideli za horizonty aktuálneho vývoja a posúvali ho ďalej.

Divadelná sála bratislavskej Reduty slúžila študentom VŠMU od 50. rokov 20. storočia.

V úplnom znení citovaného zákona sa plánovali otvoriť štyri študijné odbory: hudobný, dramatický, tanečný a filmový. Dva prvé, hudobný a dramatický, sa v roku 1953 transformovali do samostatných fakúlt: Divadelnej a Hudobnej. 

K legendárnym zakladateľom patria predovšetkým prvý rektor VŠMU Ján Strelec a jeho nástupca Andrej Bagar. K ďalším umelcom, ktorí prispeli k vzniku a rozvoju VŠMU v oblasti divadelného umenia patria okrem iných Ján Borodáč, Ján Jamnický, Viliam Záborský, Július Pántik, Karol L. Zachar, Jozef Budský, Oľga Borodáčová, Ctibor Filčík, Ladislav Chudík, kostýmová výtvarníčka Ľudmila Purkyňová, scénický výtvarník Ladislav Vychodil, teatrológovia Ján Boor, Zoltán Rampák a Rudolf Mrlian.

V oblasti hudby to boli poprední slovenskí skladatelia Alexander Moyzes a Ján Cikker, dirigenti Václav Talich a Ľudovít Rajter, skladatelia Oto Ferenczy, Frico Kafenda, organista Ernest Riegler, či vynikajúci huslista Tibor Gašparek. 

Pôsobenie týchto osobností zaznamenalo pre školu výnimočné počiatočné impulzy. Základy pedagogického zboru sa už v prvom desaťročí jej existencie dopĺňali predstaviteľmi umeleckej i pedagogickej praxe, ale postupne aj vynikajúcimi absolventmi.

Vysoká škola múzických umení sa stala dôležitým centrom študentského hnutia počas Nežnej revolúcie v novembri 1989. Na fotografii Petra Procházku je budova Divadelnej fakulty na vtedajšej Jiráskovej (dnes Ventúrskej) ulici.

Filmové profesie sa študovali až do porevolučného obdobia na Divadelnej fakulte. Samostatná Filmová a televízna fakulta bola založená až v roku 1990. Veľkú zásluhu na tom nesie vtedajší rektor, prof. Milan Jurkovič. Medzi zakladateľov patria zásadné osobnosti slovenského filmu, akými sú scenárista Tibor Vichta, režisér Martin Slivka, scenárista, dramatik a režisér Ondrej Šulaj, či legendárny kameraman Stanislav Szomolányi.  

Aktuálne je VŠMU najväčšou a najvýznamnejšou umeleckou a umenovednou vzdelávacou ustanovizňou na Slovensku. Jej pedagogický zbor, aj mnohí absolventi, patria k špičkám vo svojich odboroch, zbierajú významné medzinárodné ocenenia a svojimi umeleckými a vedeckými výkonmi reprezentujú nielen svoju alma mater, ale aj Slovensko.   

Bývalí rektori VŠMU