Július Barč-Ivan: Dvaja
Dvaja sú karmický cyklus viny z lásky, ktorá mieša realitu so spomienkami.
“Nebol si zlý chlapec, Mauro. Sám som sa čudoval, prečo som k tebe nebol lepší. Asi len preto, lebo neviem.”
Všetkých spoločne spája cirkus. Performer nie je práca, je to životný štýl bilancujúci medzi úprimným a predstieraným, civilom a hrou, ilúziou a realitou. Cirkus je rituál, rodina, sekta, väzenie, z ktorého sa nedá ujsť. Vznikajú tu putá, ktoré nemožno pretrhnúť, človek tak nikdy nie je sám. Vždy sú aspoň dvaja.
Dvaja sú karmický cyklus viny z lásky. Ich stretnutie prebieha v nečase, v delíriu spomienok zmiešaných s realitou sa črtá šanca na zmenu. Ak sa človek chce vzdať svojej minulosti, musí sa jej vzdať celej.
„Neľúbila a nebude ľúbiť nikoho iného, len jeho. Preto sa nevrátila tak, ako som ju čakal. Preto sa nevrátila sama. Preto sú dvaja… Zabil som človeka, a on žije. Bol podliak, a teraz je dobrý.“
