Vyrypajevovi Opití v Divadle Lab

Titulu sa ujal herecký ročník pod vedením Ľuboša Kostelného a Táne Pauhofovej spolu s tvorcami – študentami ďalších katedier. Mnohých predstaviteľov a predstaviteľky už môžu diváci poznať z úspešných umeleckých projektov.

„Nie je dôležité, aký je svet, dôležité je iba, či si schopný ľúbiť alebo nie.“ 

Hra súčasného dramatika Ivana Vyrypajeva s názvom Opití ponúka (ne)tradičný pohľad na tanec ľudského vedomia s nevedomím, ktoré sa z nás vynára pod vplyvom alkoholu. Na povrchu zdanlivá komika, banalita či absurdita sa stáva jadrom tých najzásadnejších filozofických tém, ktoré sme odložili na druhú koľaj v neurotickej snahe zabrániť vlastnému demaskovaniu a udržať si tak status človeka spokojného so životom. 

Režisérka inscenácie Marianna Hrčková Stančoková považuje Opitých za veľkú režijno-hereckú výzvu a jeden z jej srdcu blízkych dramatických textov. Fascinuje ju spôsob, akým Vyrypajev predostiera západného súčasníka, nerieši globálne celospoločenské témy, ale vkráda sa pod kožu, do intimity jednotlivca. O vznešených veciach hovorí tým najhrubším jazykom, čo vytvára priam katarzné pnutie – „a tak okamihy úprimnosti, ktorých katalyzátorom je alkohol, trieštia aspoň na jednu noc hrubé sklá, za ktorými sa skrývame pred sebou a svetom“.  

Vstupenky do Divadla Lab

Opití sú štúdiou ľudského odrazu na hladine, pod ktorú sa ponárame vo chvíľach otupenia mysle, vo chvíľach radikálnej úprimnosti a neochvejnej sebareflexie. Sú štúdiou človeka mimo konkrétneho času, lokácie, národnosti či sociálnej kasty – človeka nešťastného, človeka pochybujúceho i ľúbiaceho – či možno túžiaceho ľúbiť. Túžiaceho odpúšťať, túžiaceho vidieť.  

 „A kto čo vidí, to je otázka!“ 

Kým sa stávame, keď necháme svoje zmysly dotknúť sa Zmyslu? Kým sa stávame, keď prerazíme hladinu sveta chrániacu nás pred pravdou? Kým sa stávame, keď si dovolíme samých seba rozbiť?  

Herci 1. ročníka magisterského štúdia zosobňujú v postavách naprieč spoločenským spektrom témy a otázky existencie, autenticity, pokrytectva, samoty a Boha, ktorý nám šeptá, že máme ľúbiť, ľúbiť a ľúbiť – lebo „Ak neľúbiš, tak spíš alebo žiješ v sračkách… A všetko ostatné sú sople a naša európska žumpa plná hovien…“.  

---

Fotografie zo skúšok

---

Tvorcovia

---

Pedagogické vedenie

• Mgr. art. Ľuboš Kostelný, Mgr. art. Tatiana Pauhofová (Katedra herectva) 
• prof. Roman Polák, Mgr. art. Daniel Majling, ArtD. a Mgr. art. Matúš Bachynec, ArtD.  (Katedra réžie a dramaturgie) 
• prof. Peter Čanecký, prof. Jozef Ciller a doc. Ján Ptačin, ArtD. (Katedra scénografie) 
• Mgr. art. Iveta Konýčková a Mgr. Zuzana Ďurčeková (Katedra divadelného manažmentu)