Posledný nech zhasne
Derniéra
Posledné okamihy len v žmurknutí oka.
“Vieš, ako si to všetci predstavujeme, každý má nejakú teóriu; svetlo na konci tunela, záhrada so všetkými tvojimi príbuznými, loďky s prievozníkom, očistec… Ale je to až takto jednoduché. Na chvíľu zavrieš oči a keď ich otvoríš, všetko zostane rovnaké.”
Hranicou je život a smrť. Hranicou je možnosť konania. Hranicou je nutnosť výkrikov. Hranicou je strata konečna. Hranicou je akt zomierania. Hranicou je definitívnosť.
Ale čo nás čaká po prekročení hranice? Čo sa stane s našim životom, našimi rozhodnutiami, vzťahmi a svedomím? Človek nezmizne, len prekročí hranicu.
Posledný nech zhasne je inscenácia o živote. Lebo čo viac dokáže, že človek žil, ako moment jeho smrti? Inšpiráciou je kniha epitafov Spoonriverská antológia, v ktorej o sebe hovoria mŕtvi. Mŕtvi sa však nerovnajú úprimným, ani zmiereným a práve preto sa s nimi poďte porozprávať.
O ľuďoch, o živote a o smrti. O rozhodnutiach, o morálke a o činoch. O tme a hranici, o ľuďoch a bohoch. O prostredí, osude a hriechu. O tom je táto inscenácia.
Posledné okamihy len v žmurknutí oka.
Poďakovanie prof. PhDr. Nadežde Lindovskej PhD., Patrícii Balajovej.
