História Hudobnej a tanečnej fakulty

Vo vývoji slovenského hudobného života nadviazala Hudobná fakulta VŠMU na tradície hudobného školstva a kultúry na území Slovenska v 19. storočí a v prvej polovici 20. storočia. Pred vznikom ČSR to boli najmä cirkevné i mestské inštitúcie, spomedzi nich najmä Kirchenmusikverein v Bratislave a jeho vzdelávacie aktivity, Löschdorferova a neskôr Mestská hudobná škola a iné. V rokoch 1919 až 1949 sa ťažisko významu a vývoja presúva na Hudobnú a dramatickú akadémiu pre Slovensko, neskoršie Štátne konzervatórium v Bratislave. Typ školy pražského konzervatória, ako najvyššieho umelecko-pedagogického pracoviska umožňujúceho vrcholné vzdelávanie špičkových umeleckých talentov v danom čase na Slovensku chýbal.

Vznikom VŠMU sa vytvoril predpoklad pre uskutočňovanie výchovno-vzdelávacieho procesu špičkových umelcov.

Hudobná a tanečná fakulta (do roku 1991 Hudobná fakulta) je súčasťou Vysokej školy múzických umení v Bratislave, ktorá bola zriadená zákonom č. 88 Slovenskej národnej rady zo dňa 9. júna 1949. V úplnom znení citovaného zákona sa uvádza existencia štyroch študijných odborov: hudobného, dramatického, tanečného a filmového.

Dva pôvodne otvorené odbory – hudobný a dramatický – boli od roku 1953 transformované na dve vysokoškolské fakulty, na fakultu hudobnú a fakultu divadelnú. Popri prvom rektorovi VŠMU, prof. Jánovi Strelcovi (1893 – 1975) sa na vzniku a rozvoji Hudobnej fakulty významnou mierou podieľali najmä Frico Kafenda (1883 – 1963), Eugen Suchoň (1908 – 1993) a Václav Talich (1883 – 1961).

Základ pedagogického zboru tvorili významné osobnosti hudobného a tanečného umenia na Slovensku: Alexander Moyzes, Ján Cikker, Dr. Ľudoviť Rajter,  Frico Kafenda, Anna Kafendová, Rudolf Macudzinski, Michal Knechtsberger-Karin, Ernest Rigler-Skalický, Tibor Gašparek, Anna Korínska, Janko Blaho, Mária Kišoňová-Hubová, A. Hrušovská, Š. Tóth, J. Reimoser, prví absolventi VŠMU Ladislav Slovák, Juraj Haluzický, ku ktorým neskôr pribudli Mikuláš Jelínek, Ferdinand Klinda, Helena Gáfforová, Eva Fischerová-Martvoňová, Ján Skladaný, Ľudovít Marcinger, Miloš Jurkovič, Ivan Hrušovský, Ivan Parík, Štefan Nosáľ, Miloslav Starosta, Ivan Palovič, Dagmar Hubová, Marcela Grecmanová a ďalší.

Fakultu viedli v jednotlivých historických etapách dekani: Oto Ferenczy (1953 – 1955), Tibor Gašparek (1955 – 1963), Juraj Haluzický (1963 – 1969), Bohuslav Valašťan (1969 – 1975) Andrej Očenáš (1975 – 1979), Miloš Jurkovič (1979 – 1981), Miloslav Starosta (1981 – 1990), Rudolf Brejka (1990 – 1991), Peter Krbaťa (1991 – 1997), Stanislav Zamborský (1997 – 2000), Ján Vladimír Michalko (2000 – 2007), Mária Heinzová (2007 – 2015) a Irina Čierniková (od roku 2015 doteraz).

Štúdium na fakulte prebiehalo v čase vzniku na piatich katedrách, ktoré sa v priebehu rokov odborne profilovali a organizačne transformovali až do súčasnej podoby (šesť katedier a dve oddelenia). K vyučovaniu štandardných hlavných predmetov postupne pribudli hra na akordeóne, hra na gitare, hra na čembale, hra na tube, cirkevná hudba, ako aj predmety doplňujúceho pedagogického štúdia, zabezpečujúce získanie pedagogickej spôsobilosti. Na Katedre tančnej tvorby bol v roku 1979 založený vedecko-metodický kabinet.

Hudobná a tanečná fakulta výrazne prispela k profilácii mnohých generácií predstaviteľov profesionálneho hudobného a tanečného života. Mnohí renomovaní slovenskí umelci, pedagógovia a hudobní teoretici sú absolventmi tejto inštitúcie a úspešne reprezentujú VŠMU u nás aj v zahraničí.

V posledných rokoch vznikli nové umelecko-vedecké pracoviská: Centrum výskumu (pôvodne Metodické centrum) a Kancelária umeleckej produkcie (pôvodne Koncertná kancelária).

Fakulta zápasila od svojho vzniku s nedostatočným priestorovým vybavením. Vyučovanie prebiehalo na viacerých miestach: v budovách na Štúrovej, Kapitulskej, Panenskej ulici a v Redute. Od roku 1986 sa sídlom Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU stala budova na Zochovej 1 (bývalé pracovisko Slovenského rozhlasu), postavená roku 1895 v eklektickom slohu architektom Ivanom Alpárom ako budova Francúzskeho reálneho gymnázia. V päťdesiatych rokoch sa uskutočnila nadstavba a prístavba budovy. V rokoch 2002 – 2009 prebiehala v dvoch etapách stavebná úprava objektu Dvorany, ktorá vyriešila jeden z hlavných problémov HTF – umeleckú prevádzku v kvalitne vybavenej koncertnej a tanečnej sále.

K významným výsledkom pedagogickej práce HTF patrí úspešná účasť študentov na medzinárodných seminároch a ocenenia z domácich a zahraničných súťaží.

K umeleckému rozvoju školy výrazne prispievala medzinárodná spolupráca – dlhoročné recipročné umelecké podujatia s Janáčkovou akadémiou múzických umení v Brne, Akadémiou múzických umení v Prahe, Hochschule für Musik und darstelende Kunst Viedeň, s kyjevským Konzervatóriom alebo s Hochschule für Musik C. M. von Webera v Drážďanoch. Fakulta tiež intenzívne spolupracuje s Griegovou akadémiou v nórskom Bergene.

V nových podmienkach po roku 1989 sa táto činnosť výrazne zintenzívnila (medzinárodné zmluvy o spolupráci s umeleckými vysokým školami vo Francúzsku, Nórsku, Fínsku, Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Veľkej Británii, Švédsku a ďalšími).

Ďalšie konkrétne údaje z histórie sú uvedené v informáciách jednotlivých katedier.