Publikácie – filmová literatúra

Slovenský film v roku 2016. Zborník hodnotiacich príspevkov z Týždňa slovenského filmu 2017.

Zostavili Jana Dudková a Katarína Mišíková

Rok vydania: 2017

Počet strán: 145

Vydanie: prvé

ISBN 978-80-8195-016-2

Spoluvydavatelia: Slovenský filmový ústav a Slovenská filmová a televízna akadémia

Zborník hodnotiacich príspevkov z Týždňa slovenského filmu 2017 nadväzuje na dva ročníky publikovania edične a autorsky upravených príspevkov z hodnotiacich panelov Týždňa slovenského filmu, ktoré vychádzali v časopise Kino-Ikon (2015 a 2016). Príspevky boli prerobené do podoby štúdií či kratších textov, ktoré k hodnoteniu filmovej tvorby premiérovanej v roku 2016 pridávajú analýzu špecifických aspektov súčasnej slovenskej kinematografie: od analýzy produkčného prostredia, hodnotenia práce komisií Audiovizuálneho fondu, cez skúmanie fenoménu „slovenského“ filmu v čase koprodukcií, až po novopridanú tému filmovej kritiky a publicistiky. Zborník má ambíciu osloviť širšie odborné publikum a okrem ročného prehľadu filmovej tvorby ponúknuť aj prehľad aktuálnych tém, ktoré rezonujú v reflexii kinematografie ako celku, ktorý je od samotnej tvorby neddeliteľný.

 

 

Peter Mojžiš: Strih zvuku Príprava zvukového materiálu na zvukovú mixáž

Rok vydania: 2017

Počet strán:

Vydanie: prvé

ISBN 978-80-8195-012-4

Vydanie knihy podporil Audiovizuálny fond.

Publikácia sa zaoberá problematikou strihu zvuku v hranej filmovej tvorbe. Ide  o pomerne obsiahly záber, ktorý reflektuje široký okruh tém prináležiaci tejto zvukovej kategórii. Realizácia výslednej zvukovej stopy je tu podávaná z pohľadu majstra zvuku, ktorý sa aktívne zúčastňoval nakrúcania primárneho zvuku, následne ho spracovával v celej postprodukčnej fáze, od strihu zvuku až po výslednú zvukovú mixáž. Viac ako 45-ročná prax a kontakt so všetkými vývojovými fázami zvukovej tvorby, od deštruktívneho analógového spôsobu až po súčasný digitálny, mu umožnila objektivizovať svoj pohľad na komplexnú problematiku zvukovej tvorby. Príprava zvukového materiálu na zvukovú mixáž patrí k tej ťažiskovej činnosti, pri ktorej získava pôvodná predstava o zvukovej štruktúre reálne kontúry. Našou snahou bolo poodkryť študentom filmových škôl všetko to neznáme, s ktorým sa budú počas svojho štúdia stretávať pri realizácii zvukovej zložky v hranej filmovej tvorbe. Text je plný praktických príkladov riešenia a doplnený je o bohatý obrazový materiál, ktorý dokumentuje podrobný opis pracovných postupov v priebehu jednotlivých fáz zvukovej tvorby.

 

 

Dušan Dušek, Jozef Puškáš: Písať príbeh

Rok vydania: 2017

Počet strán: 147

Vydanie: prvé

ISBN 978-80-8195-003-2

Vydanie knihy podporil Audiovizuálny fond.

Autorská prax v podobe próz, filmových a televíznych scenárov, teória a analýza tvorby v podobe prednášok a seminárov pre študentov scenáristiky vytvárajú úplný obraz týchto autorov a predznamenali formu knihy, ktorú rozdelili na dve rovnocenné časti. Prvú časť tvorí šesť rozhovorov, dotýkajúcich sa rozmanitých sfér trvalého profesionálneho záujmu D. Dušeka a  J.Puškáša. Osobný, spomienkovo ladený pohľad na začiatky, roky hľadania a štúdia, celoživotné vzory, cestu k literatúre a k filmu strieda širší záber na stav spoločnosti a umenia, konfrontuje sa výber,  príprava, výchova talentov kedysi a teraz, minulosť kinematografie s jej súčasnosťou. Rozbor tvorby a skúseností je súčasne pozvaním do vlastnej dielne, dôverným metodickým návodom pre budúcich filmových profesionálov ako písať. Prózu, ale predovšetkým dramatický text: od nápadu, cez námet, treatment, filmovú poviedku po literárny scenár. Ako spolupracovať s dramaturgom, režisérom i produkciou pri samotnej realizácii. Kde sa skrývajú nástrahy a problémy, ako si s nimi poradiť a hľadať vlastné riešenia. Druhú časť knihy tvoria teoretické texty, o obohacujúceich spojitostiach kinematografie a literatúry, hľadanie najúčinnejšej a najlepšej cesty ako adaptovať literárny text pre potreby filmu.

 

Ján Ďuriš: Svetlo a farba v kameramanskej tvorbe

Rok vydania: 2017

 Počet strán: 192

Vydanie: prvé

ISBN 978-80-89439-96-6

Vydanie knihy podporil Audiovizuálny fond.

Svetlo a farba sú základné výrazové prostriedky kameramana, pomocou ktorých vytvára kameraman obraz snímanej skutočnosti.  Svetlo má vo filmovej fotografii okrem technickej funkcie výraznú výtvarnú funkciu. Pôvodne technické osvetlenie sa postupne mení najskôr smerom k vecnému odlíšeniu rôznych svetelných nálad a situácií, neskôr k využitiu emotívnych možností.  Popri svetle je farba druhým základným výrazovým  prostriedkom kameramana. Všeobecne môžeme konštatovať, že prechod nakrúcania na farbu znamenal, že všetky tvorivé výdobytky čiernobieleho obrazu boli na dlhšie potlačené. Technické a tvorivé problémy sa pri nakrúcaní farebného filmu nakoniec sústreďujú u kameramana, ktorý stojí pred problémom, ako danú farebnú realitu pretlmočiť. Najširšie pole pôsobnosti má kameraman pri práci s farbou v zmysle výtvarnom. V poslednom desaťročí sa v kinematografii výrazne presadili digitálne technológie. Nepretržité vynáranie sa nových technológií je síce fascinujúce, ale Ján Ďuriš pripomína, že vývoj technológií mnoho vecí zmení, ale taktiež mnoho vecí zostáva rovnakých. “Nesmieme zabúdať, že technológia je až to posledné. Má veľmi málo spoločného s umením vyrozprávať príbeh pomocou pohyblivých obrázkov. Je to iba jeden z nástrojov ktorý používame, iba ďalšia farba na našej palete. Ak sa spoliehate iba na technológiu, bude váš film zastaraný v momente, keď sa objaví ďalšia novinka,” píše autor.

 

Jana Dudková, Katarína Mišíková: Transformation Processes in Post-Socialist Screen Media (angl.)

Rok vydania: 2016

Počet strán: 189

Vydanie: prvé

ISBN 978-80-8195-008-7

Spoluvydavateľ: Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV, APVV 0797-12

Kolektívna monografia v anglickom jazyku  editoriek Jany Dudkovej (ÚDFV SAV) a Kataríny Mišíkovej (FTF VŠMU) sa venuje industriálnym, estetickým a technologickým transformáciám, ktorými prešli post-socialistické kinematografie a mediálny priemysel po páde železnej opony. Prináša súbor desiatich štúdií rešpektovaných filmových a mediálnych teoretikov zo Slovenska, Poľska, Maďarska, Srbska, Bulharska, Rumunska a USA, zameraných na čiastkové problémy transformačných procesov, ktoré prinášajú široké spektrum tém od problémov odštátnenia socialistických kinematografií a vytvorenia inštitucionálneho a ekonomického rámca systematickej podpory z verejných zdrojov, cez hľadanie nových ciest poetiky po páde ideologických kritérií tvorby, žánrové otázky o vzťahu populárneho a artového filmu, až po nové výzvy digitálnych platforiem distribúcie audiovizuálnych obsahov i vplyv kinematografie na kolektívnu pamäť národov a miest. Kniha vzišla z diskusií iniciovaných na piatom ročníku konferencie Screen Industries in East-Cental Europe, ktorá sa konala v novembri roku 2015, a je čiastkovým výstupom výskumného projektu APVV-0797-12.

Collective volume Transformation Processes in Post-Socialist Screen Media offers a multifaceted perspective on the industrial, aesthetic, and technological transformations of post-socialist screen media after the fall of iron curtain. Edited by Jana Dudková (Institute of Theatre and Film Research, Slovak Academy of Sciences) and Kataríná Mišíkovej (Film and Television Faculty of the Academy of Performing Arts in Bratislava), it brings ten studies of renowned scholars from Slovakia, Poland, Hungary, Serbia, Bulgaria, Romania and U.S.A. covering a broad range of topics such as privatisation of post-socialist screen media, reorganisation of their funding, institutional and legal support, searching for new poetics after the downfall of dominant ideological criteria, changing relations between popular and arthouse cinema, but also the latest challenges of the new digital distribution platforms, or the audiovisual industries´ impact on collective memory of nations and cities. A springboard for the volume was provided by discussions that took place after the fifth annual Screen Industries in East-Central Europe (SIECE) conference held in November 2015 in Bratislava. Both the conference and the volume are the partial outcomes of the research project APVV-0797-12 (“Slovak Cinema after 1989”).

 

Zuzana Mojžišová: O ľuďoch a snoch

Rok vydania: 2016

Počet strán: 244

Vydanie: prvé

ISBN 978-80-85739-69-5

Spoluvydavateľ: Stredoeurópsky dom fotografie

Tri kapitoly: O slovenských filmoch, O českých filmoch, O zahraničných filmoch obsahujú výber z autorkiných recenzií z rokov 2009 až 2016. Výnimku tvorí len článok o Paulovi Newmanovi, ktorý recenziou nie je. Publikované boli najmä v časopise .týždeň, ale zopár aj v mesačníku film.sk. V niekoľkých prípadoch sú zaradené na ten istý film aj dve recenzie, nejde o omyl, ale o zámer. Martin Šulík v úvodnom liste knihy píše: “Koncom deväťdesiatych rokov mi na akejsi premiére režisér Dušan Trančík povedal: „Každý slovenský film je lastovička a na lastovičky sa nestrieľa.“ Upozorňoval na to, že v momente, keď je kinematografia vytlačená na okraj záujmu a stratila akúkoľvek spoločenskú podporu, sa ťažko formuluje kritické hodnotenie diela. Na Slovensku sa vtedy skoro nenakrúcalo, ateliéry na Kolibe sprivatizovali politici, televízia sa stala hlásnou trúbou ideologickej propagandy. Zanikli laboratóriá, rozkradli sa sklady rekvizít, dekorácií a kostýmov. Kontinuita tvorby bola prerušená. Odvtedy sa všeličo zmenilo a  tvoja kniha je toho dôkazom. Vlastne sú to stručné súkromné dejiny kinematografie posledného desaťročia. Tvoje recenzie dokumentujú, že s oživením pôvodnej tvorby došlo aj k obnoveniu základných funkcií filmovej kritiky. Slovenské kritičky a kritici prelomili mlčanie ako František Nebojsa z Werichovej poviedky, ktorý na otázku, prečo celé roky neprehovoril, odpovedal: Nebolo o čom.“

 

Eva Gubčová a kolektív AAT: A predsa sa animuje

Rok vydania: 2015

Počet strán: 191

Vydanie: prvé

ISBN 978-80-89439-73-3

Vydanie knihy podporil Audiovizuálny fond, Literárny fond, Rudolf Urc, Ingrid Mayerová.

Katedra animovanej tvorby je súčasťou Filmovej a televíznej fakulty VŠMU od roku 1993 a za ten čas vychovala mnoho zanietených a vnímavých animátorov. Históriu katerdy a tým pádom aj históriu slovenského animovaného filmu presne a detailne mapuje práve táto kniha, ktorá je doplnená množstvom obrazového materiálu.

 


Nový slovenský film. Produkčné, estetické, distribučné a kritické východiská. Zostavili Katarína Mišíková a Mária Ferenčuhová

Rok vydania: 2015

Počet strán: 161

Vydanie: prvé

ISBN 978-80-89439-91-1

Vydanie knihy podporil Audiovizuálny fond a Agentúra na podporu výskumu a vývoja.

Publikácia ponúka čitatelovi komplexný obraz a zhodnotenie domácej kinematografie v období 2011 až 2015. Nové myšlienkové, estetické a žánrové tendencie v slovenskom filme vnímajú autori a širších súvislostiach, Zaujímavý je aj prehľad vývoja troch filmových rodov (animovaného, dokumentárního a hraného), ale aj prehľad študentského filmu a kritiky.

 

Barbora Hrínová: Špecifiká rozprávania vo viacpríbehových filmoch

Rok vydania: 2015

Počet strán: 83

Vydanie: prvé

ISBN 978-80-89439-76-8

Vydanie knihy podporil Audiovizuálny fond. 

Viacpríbehové filmy nevznikli náhle a z ničoho ako fenomén začiatkom 80. rokov 20. storočia. Aj predtým existovali ojedinelé príklady štrukturovania filmov týmto spôsobom. Obrat vo vývoji žánru spôsobili až dopady globalizačných procesov v poslednej tretine 20. storočia ovplyvňujúce zmenu životného štýlu veľkého počtu ľudí. Čoraz viac začalo platiť, že všetko so všetkým súvisí a filmy tento fakt reflektovali. Autorka si dobre uvedomuje zložitosť danej problematiky a preto vo svojej analýze viacpríbehových filmov postupuje metodicky, krok za krokom skúma jednotlivé aspekty tejto umeleckej formy.

 

Peter Mojžiš: Priestorový zvuk realizácia zvukového environmentu 

Rok vydania: 2015

Počet strán: 116

Vydanie: prvé

ISBN 978-80-89439-77-5

Vydanie knihy podporil Audiovizuálny fond.

Text je určený študentom filmových škôl so zameraním na zvukovú skladbu. Svojim použitím je však univerzálny, jeho zámerom je ozrejmiť základné teoretické a praktické postupy pri realizácii priestorového zvuku vo filmovej tvorbe u nás i v zahraničí. Súčasťou akéhokoľvek uvažovania o priestorovom zvuku je pochopiť podstatu zvukovej skladby, jej obsah, štruktúru a tvorivé nazeranie na prácu s jednotlivými zvukovými komponentami. K tomu treba ovládať umelecko realizačné prostriedky, ktoré nám poskytuje súčasný vývoj zvukových technológií v oblasti filmovej tvorby. V predkladanom texte môže čitateľ nájsť všetky potrebné informácie, ktoré mu pomôžu pri ich následovnom kreatívnom uvažovaní o zhmotnení filmového časopriestoru dostupnými zvukovými prostriedkami. Súčasťou predkladaného textu je aj pohľad na jeho praktickú realizáciu od prvého kontaktu s literárnym, neskôr aj technickým scenárom, cez nakrúcanie, zvukovú postprodukciu až po finálnu mixáž priestorového zvuku.            

Obsahovú časť tvorí tiež bohatá obrazová príloha (163 obrázkov a fotografií ).

 

Zuzana Gindl-Tatárová: Practical Dramaturgy/Praktická dramaturgia (anglicko-slovenské vydanie)

Rok vydania: 2014

Počet strán: 145

Vydanie: druhé

ISBN   978-80-89439-70-6                                                                                                                                                          

Na plagátoch zvykneme čítať meno dramaturga, ktorý pomohol vybrať, analyzovať či aktuálne vyložiť a neskôr aj naštudovať nejakú hru pre potreby svojej scény. Dramaturgia a scenáristika sú od seba neoddeliteľné, sú to dve strany jednej a tej istej mince. Každý scenárista skôr či neskôr na tento paradox narazí. Pokým scenáristika vyžaduje spontaneitu a originalitu, pojem dramaturgia v sebe skrýva istý odstup, analýzu, súbor praxou overených postupov, ktoré sú chrbtovou kosťou dramatického písania a celkovej výstavby dramatického diela. Ak sa na literárnej príprave scenára podieľa skúsený a tvorivý dramaturg, stáva sa de facto spoluscenáristom diela, v Hollywoode jeho meno bežne figuruje v titulkoch.

 

Zuzana Mojžišová: Premýšľanie o filmových Rómoch

Rok vydania: 2014

Počet strán: 200

Vydanie: prvé

ISBN   978-80-89439-59-1                                                                                                                                                          

Ambíciou tejto knihy, ako uvádza samotná autorka, je aspoň o piaď rozšíriť divácke vedomie súvislostí v priestore filmov o Rómoch. Autorka vychádza z obdobia romantizmu, keď umelci, učenci i šarlatáni boli natoľko uchvátení tajomnými kočovníkmi, že fantázia
pretlačila racionálne úvahy. Použiť alebo zneužiť, radovať sa alebo smútiť… segregovať alebo integrovať u nás – doma. Problémová menšina je v skutočnosti problémom majority. Nie len u nás, Rómovia „nám majorite“ nastavujú začadené obrazy. Môžu filmy vyčistiť náš začadený sebaobraz? Dokážu reinterpretovať stratégiu zmeny v záujme stigmatizovanej menšiny i nás väčšinových? René Lužica poukazuje, že premýšľanie Zuzany Mojžišovej o rómskych a nerómskych filmoch, o Rómoch je dlhodobé, podnetné i plodné, provokuje k zamysleniu sa nad ďalšími historickými, politickými, ideologickými súvislosťami.

 

Petr Kaňka, Václava Kofránková, Ingrid Mayerová, Martin Štoll a kolektív autorov: Autor, vize, meze, televize

Rok vydania: 2015

Počet strán: 240

Vydanie: prvé

ISBN 978-80-85739-69-0

Spoluvydavateľ: Česká televize Praha, Ústav pro studium totalitních režimu, Praha, ČR

Kolektívna monografia jerozdelená do štyroch častí: Prostriedky umeleckej reči, Televízia v objektíve histórie, Televízia v digitálnom veku a Televízia vo verejnom priestore alebo naopak.

 

Mária Ferenčuhová: Dokumentárny film v krajinách V4

Rok vydania: 2014

Počet strán: 230

Vydanie: prvé

ISBN 978-80-89439-65-2

Vydanie knihy podporil Audiovizuálny fond.

Prieniky a odchýlky. Dokumentárna tvorba v stredoeurópskom priestore od roku 1945 po súčasnosť.

Hoci boli osudy krajín dnešnej Vyšehradskej štvorky počas druhej svetovej vojny, ale i v obdobiach pred ňou dosť odlišné, fakt, že sa Maďarsko, Poľsko i obnovené Československo po roku 1945 ocitli vo sfére vplyvu Sovietskeho zväzu, prepojil vývoj ich hospodárstva, inštitúcií, ale aj celej kultúry a s ňou aj jej kinematografie na vyše štyridsať rokov. Vo všetkých troch krajinách prebiehala výroba filmov pod viac či menej prísnou kontrolou štátu a za štátne peniaze. V dokumentárnej tvorbe sa tieto spoločné črty prejavili nevyhnutne najmä v spravodajskej a týždenníkovej produkcii. Týždenníky z prelomu 40. a 50. rokov majú vo všetkých týchto krajinách veľmi podobnú tvár. Zároveň však každá zo zmienených kinematografií kráčala vlastnou cestou a v časoch uvoľnenia, prípadne v ústraní, dávala priestor autorským osobnostiam s vlastným filmárskym rukopisom. Po páde totalitných režimov a pri prechode k demokracii sa maďarská, poľská i česko-slovenská (a neskôr už česká a slovenská) dokumentárna tvorba opäť konfrontovali s podobnými problémami. Po období štátom dotovanej tvorby prichádza obdobie, keď sa dokumentaristi vo všetkých postsocialistických krajinách museli vysporadúvať nielen s dedičstvom minulosti, ale aj s nástrahami trhovej ekonomiky a s nie vždy fungujúcimi mechanizmami štátnej podpory kinematografie či audiovízie. Tieto spoločné črty – ale aj všetky jedinečnosti, ktorými sa jednotlivé kinematografie odlišujú – sa stali základom komparatívneho skúmania dokumentárneho filmu v krajinách dnešnej Vyšehradskej štvorky.

 

3 filmové scenáre

Zuzana Belková: Polystyrén, Roman Hríbik: Plánky, Monika Višniarová: Silverstern

Rok vydania: 2013

Počet strán: 225

Vydanie: prvé

ISBN 978-80-89439-47-8 

Magisterské práce absolventov Ateliéru scénáristickej tvorby VŠMU.

Zuzana Belková: Už si presne nepamätám, prečo som chcela študovať práve scenáristiku. Asi preto, že v tom období, keď som sa na školu hlásila, ma bavilo písať. Na škole som sa naučila „pozerať“ filmy. Ale hlavne to, že scenár je materiál, ktorý bude vystavený množstvu rôznych interpretácií.

Roman Hríbik: Nevyhol som sa ani vlastným introvertným pokusom o  poetické blbosti, tri načaté romány a tak, poznáte to. Vysoká škola múzických umení bola super. Predstavte si to, škola, v ktorej sa pozerajú celé dni poriadne filmy a popritom si niečo píšete. Skvelé, nie? Scenár Plánky je celý vymyslený. No vychádzal som z prostredia, kde som prežil najdlhšiu časť života.

Monika Višniarová: Texty zo mňa ťahali hlavne deadliny, slov ako takých sa stále desím. Päť rokov na VŠMU mi ponúklo najmä široký priestor na rozmýšľanie v istom kontexte, mladistvo-naivné hľadanie vecí dôležitých. Tvorivá inšpirácia prichádzala tak ako od pedagógov (láskavá trpezlivosť p. Paštéku vo mne zostane navždy), aj od spolužiakov a školských projektov, na ktorých sme sa spoločne podieľali.

 

Václav Macek: Ján Kadár, SFÚ a VŠMU

Rok vydania: 2013

Počet strán: 225

Vydanie: prvé

ISBN 978-80-89439-47-8

Monografická štúdia Václava Maceka o jednej zo zakladateľských osobností slovenskej kinematografie – režisérovi Jánovi Kadárovi (držiteľ Oskara za film Obchod na korze). Analyzuje jeho celovečerné i krátkometrážne diela, sleduje súvislosti osobného a umeleckého života. Demýtizuje spoluprácu Jána Kadára a Elmara Klosa, ponúka aj poznanie zákulisia tvorby v rôznych spoločenských a dobových kontextoch. Jej súčasťou je unikátny obrazový materiál.

 

 

Jana Dudková: Slovenský film v ére transkulturality, VŠMU 2011

Rok vydania: 2013

Počet strán: 225

Vydanie: prvé

ISBN 978-80-89439-47-8

Publikácia Slovenský film v ére transkulturalizácie sa zaoberá filmovými obrazmi zmien v chápaní národnej identity v čase, keď je už jasné, že pojem národa ale i národnej kinematografie stratil pôvodne moderný význam a je nahrádzaný vedomím mnohosti navzájom sa dopĺňajúcich či vzájomne si konkurujúcich identít. Keď už prestáva byť dôležitá voľba medzi národnou identitou a multikulturalitou a skutočnosťou sa stáva „trans“-kulturalita. Nejde o vyčerpávajúci obraz súčasnej slovenskej kinematografie, a nejde ani o jej hodnotenie. Ide len o obraz jej menej často identifikovaných aspektov.

 

 

Mária Ferenčuhová: Odložený čas, SFÚ a VŠMU 2009

Rok vydania: 2013

Počet strán: 225

Vydanie: prvé

ISBN 978-80-89439-47-8

Mária Ferenčuhová sa vo svojej knihe zaoberá skúmaním charakteristík filmového zobrazenia s dôrazom na temporalitu dokumentárnych filmov a ich porovnanie s písaným textom historických prác. Základnú os knihy tvorí dvojica pojmov „dejiny a film“, prostredníctvom ktorých autorka analyzuje vzťah historikov k archívnym filmovým prameňom, k dokumentárnym filmom o dejinách alebo vzťah filmárov k histórii a historiografii.