Na FTF VŠMU zavítajú  filmové osobnosti aj vďaka projektu Internacionalizácia! 

Srdečne pozývame všetkých, ktorí sa zaujímajú o to naj v súčasnej svetovej kinematografii, na Visegrad Film Fórum, ktoré navštívia aj strihačka Michaela Hanekeho Monica Willi, nominant na Oscara, kameraman Phedon Papamichael, filmový architekt Eugenio Caballero, ktorý pripravoval výpravu na filmoch Alfonsa Cuaróna Faunov labyrint, či Roma, alebo významný dokumentarista Sergej Loznica.

 

 

Masterclass: Eugenio Caballero – Ako dať tvar filmovej scéne

20. 3. 2019 – 16:30 – 18:30, kino KLAP, FTF VŠMU, Svoradova 2

Filmový architekt a vedúci výpravy Eugenio Caballero vyrastal v Mexico City. Po štúdiu filmu v Taliansku začal v Mexiku pracovať na hudobných videoklipoch, krátkych a neskôr aj celovečerných filmoch ako asistent, filmový architekt a nakoniec vedúci výpravy. Spolupracoval na filme Baza Luhrmanna Rómeo a Júlia, na snímke Jima Jarmuscha Hranice sebaovládania a mnohých ďalších. Za výpravu pre film režiséra Guillerma del Torra Faunov labyrint získal Oscara. Výprava pre film Alfonza Curaóna Roma mu priniesla ďalšiu nomináciu.

“Pri svojej práci sa nechám viesť pocitmi. Filmová výprava nie je vlastne ani tak výtvarnou disciplínou, ale skôr rozprávačským remeslom. Predtým, ako zaznamenám svoj nápad, snažím sa pochopiť pozadie postáv.

Pre Faunov labyrint sme museli postaviť celý les zo sadrových modelov. Musel som vedieť, kde budú pohyblivé steny, z akého uhla sa bude nakrúcať, aké budú kostýmy – aby som mohol všetky farby a textúry zladiť do harmonického celku.

Pri Rome bol tvorivý proces celkom odlišný. Alfonso mi dal scenár len dva týždne pred nakrúcaním, ale práca sa začala dlhými rozhovormi – išlo o opačný postup práce. Vravel mi, že je to veľmi osobný príbeh. Rozprával mi o detailoch a zvukoch, o tom, čo cítil, o rodinnej dynamike pri večeri. To všetko nám pomohlo vytvoriť svet, ktorý sme chceli zachytiť. Na tomto základe sme robili všetky výtvarné rozhodnutia, takže pre mňa to nebola len práca na dobovom filme.” Eugenio Caballero


Masterclass: Sergej Loznica – Štúdium ľudí okolo nás

21. 3. 2019 – 16:30 – 18:30, kino KLAP, FTF VŠMU, Svoradova 2

Režisér Sergej Loznica sa narodil v Bielorusku a študoval aplikovanú matematiku na Ukrajine. Po výskume umelej inteligencie v Kyjevskom ústave kybernetiky absolvoval hranú réžiu na moskovskej filmovej škole VGIK. Od roku 1996 nakrútil 20 dokumentárnych a 4 hrané filmy, z ktorých viaceré boli ocenené na medzinárodných filmových festivaloch. Loznicove meditatívne filmy mapujú premeny historickej pamäte aj aktuálnu situáciu Ruska. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí celovečerný dokument Majdan, ktorý vznikol zo 100 hodín materiálu zachytávajúceho občianske protesty na Ukrajine, metódou found footage vytvorená snímka Udalosť o rozpade Sovietskeho zväzu, Austerlitz o nacistických koncentračných táboroch, observačný dokument Deň víťazstva o oslavách víťazstva Červenej armády v Berlíne, voľná adaptácia Dostojevského novely Krotká alebo Donbas, rekonštrukrukcia youtube príspevkov priamych účastníkov udalostí na Ruskom okupovanom území Ukrajiny.

“Dokumenty podľa mňa nemajú nič spoločné s realitou; sú rekonštrukciou, ak nie priam čistou konštrukciou. Dalo by sa povedať, že teoretická fyzika reprezentuje filmovú fikciu a experimentálna fyzika reprezentuje dokumentárny film. Takže musí jestvovať ‘experimentálna teoretická fyzika’ – to najlepšie vystihuje moju prácu. Chcem nakrúcať fikciu aj dokument. Oba nám umožňujú objavovať a pochopiť svet. Keď boli vynájdené kamery, vnímali sme najskôr vedeckú hodnotu týchto nástrojov. Pojem vedeckého záznamu sa objavil v rovnakom čase ako pojem zábavy. Ľudia sa často bránia spájaniu slova ‘veda’ s filmom. Je lepšie predstavovať veci vo svetle štúdia. Ak tvrdíte, že robíte čosi antropologické, odstrašíte obecenstvo! Ale to presne ja robím: vizuálnu antropológiu, štúdium ľudí okolo mňa. Všetci sa môžeme stať predmetom štúdia, či sa nám to páči alebo nie.” Sergej Loznica


Masterclass: Monika Willi – Ako z nakrúteného materiálu vybudovať štruktúru rozprávania

22. 3. 2019 – 16:30 – 18:30, kino KLAP, FTF VŠMU, Svoradova 2

Rakúska filmová strihačka Monika Willi nikdy neštudovala na filmovej škole, ale vždy sa chcela venovať filmovému umeniu. Po rôznych funkciách vo filmových štáboch začala koncom 90. rokov pravidelne spolupracovať s režisérmi Michaelom Glawoggerom (Robotníkova smrťSladký život kuriev) a s Michaelom Hanekem (PianistkaBiela stuhaLáskaHappy End). Keď Glawogger roku 2014 počas filmovania v Libérii podľahol malárii, zostal po ňom materiál nakrútený počas jeho púte Balkánom, Talianskom a Afrikou. Monika Willi sa podujala dokončiť Glawoggerovu púť v strižni sama a jej výsledkom je film Bez názvu  (2017).

“Filmová strižňa je veľmi krehkým priestorom, ktorý stojí na vzájomnej dôvere medzi režisérom a strihačom. Režisér sa tu prvýkrát konfrontuje s nakrúteným materiálom, vydareným či nevydareným, s vlastnou radosťou i bolesťou. V tomto priestore sa musíte naučiť rozprávať o všetkom, prežiť si pocit vlastnej zraniteľnosti. Nie je to miesto pre falošné hrdinstvo. Filmári, ktorí zvonka pôsobia veľmi sebaisto, bývajú neraz v tejto fáze tvorby plní pochybností.

Spolupráca s Michaelom Glawoggerom bola úplne iná ako s Michaelom Hanekem. Každý režisér má iný prístup. Haneke má už od začiatku o filme jasnú predstavu, takže pracuje s veľkou presnosťou. S Glawoggerovým filmom Bez názvu bolo všetko iné: umelecký prístup, spôsob nakrúcania, technika, čas. Nemal presne stanovenú tému, vydal sa na ročnú cestu po svete a jeho konceptom bolo hľadanie šťastných náhod.” Monika Willi


Masterclass: Phedon Papamichael – Ako rozprávať príbeh

23. 3. 2019 – 16:30 – 18:30, kino KLAP, FTF VŠMU, Svoradova 2

Phedon Papamichael sa narodil v Grécku, ale s rodinou sa presťahoval do Nemecka, kde študoval výtvarné umenie. Na podnet režiséra Johna Cassavetesa, svojho bratranca a neskoršieho spolupracovníka, sa presťahoval do Los Angeles. Tu pracoval na krátkych a experimentálnych filmoch a ako kameraman spolupracoval na niekoľkých filmoch Rogera Cormana. Jeho filmografia zahŕňa vyše 40 celovečerných filmov, medzi inými aj blockbustre ako Kým si spal alebo Fenomén. Spolupracoval so známymi režisérmi ako Wim Wenders (napr. Million Dollar Hotel), James Mangold (napr. Walk the Line) a Alexander Payne, s ktorým nakrútil filmy Moje detiBokovka a oceňovanú snímku Nebraska, za ktorú získal nomináciu na Oscara a iné prestížne ocenenia. Jeho zatiaľ posledná spolupráca s Payneom je science fiction Zmenšovanie. Papamichael sa ako kameraman podieľal aj na viacerých televíznych projektoch, napr. na minisérii Olivera Stonea Divoké palmy alebo na pilotnom filme produkovanom Francisom Fordom Coppolom Biely trpaslík.

“Ktosi sa ma opýtal: ‘Čo je najdôležitejšie pri kameramanskej tvorbe?’ Odpovedal som: ‘Svetlo’. On na to: ‘Svetlo?!’ Ako keby to bola prekvapujúca odpoveď. Tak sa rozpráva príbeh. Vytvoríte náladu. Nasvietite postavu.”  Phedon Papamichael

                      

MU v Bratislave realizuje masterclassy s prispením dotácie na projekt Zvyšovanie atraktivity a konkurencieschopnosti VŠMU v medzinárodnom kontexte, ktorý bol podporený MŠVVaŠ SR vo výzve z roku 2016 na podporu projektov zameraných na zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom internacionalizácie.